Tí, ktorí prichádzajú z krajiny, kde zastal čas

Zásadne odmietajú používať autá, elektrinu či telefón a ako dopravný prostriedok im slúži iba brička ťahaná koňom. Odmietavý postoj majú však aj k vyššiemu vzdelaniu. Okrem angličtiny rozprávajú aj po nemecky a svoje bohoslužby vykonávajú v domoch, a nie v kostoloch.

A kto sú títo ľudia? Volajú sa amish a ich korene siahajú k prvému anabaptistickému hnutiu profilujúcemu sa v časoch protestantských reforiem v Nemecku a vo Švajčiarsku. Luteránske a reformované odvetvia cirkvi udržiavali blízky vzťah so štátom, čo zahŕňalo aj krst dojčiat. Anabaptisti však verili, že iba ten, kto sa vyzná zo svojej viery, smie byť pokrstený a postavili sa proti krstu dojčiat, no taktiež proti jednote s cirkvou a štátom. Tvrdili, že štát nemá žiadne právo na kontrolu, dozeranie, a najmä zasahovanie do cirkevných vecí.

Prvý krst dospelých anabaptistov, ktorí už raz boli, ako dojčatá, v „oficiálnom" kostole krstení, sa konal v januári 1527. (Ľudí krstili zásadne iba v dospelosti, a to okolo osemnásteho roku života.) A práve pre tento zvyk „prekrstenia" dospelých sú nazývaní anabaptistami či „rebaptistami" -- teda „znovu pokrstenými".

No krstenie dospelých v šestnástom storočí bolo považované za zločin (katolícke a protestantské cirkvi ich označili za heretikov), a tak sa väčšina z nich stala mučeníkmi, ktorých vo vreciach hádzali do riek. Veľa z nich bolo väznených a mnoho z nich zahynulo, avšak niektorým sa podarilo utiecť, a to prevažne do hôr Švajčiarska alebo južného Nemecka, kde nanovo začínali s tradíciou farmárčenia, ako aj vykonávaním bohoslužieb.

Útek do zámoria

V dôsledku náboženského prenasledovania sa tak anabaptistické hnutie v Európe značne rozšírilo. Do Holandska sa dostalo okolo roku 1536, kde sa istý katolícky kňaz -- Menno Simmons, pripojil k hnutiu. Svojimi spismi a učením ovplyvnil aj anabaptistov, ktorí sa neskôr začali nazývať mennonitmi.

Švajčiarsky mennonita Jacob Amman v reakcii na priveľké prispôsobovanie sa a konformitu mennonitov voči vtedajšej spoločnosti založil osobitnú a konzervatívnejšiu náboženskú skupinu nazvanú amish (všetci amish sú mennonitmi, ale nie všetci mennoniti sú amish), pričom trval na prísnej cirkevnej disciplíne (tá zahŕňala aj vyhýbanie sa vylúčeným členom) a hlásal svojskú etiku: život v bratskej láske, v materiálnej pomoci iným, v súlade so zemou, s Bibliou a najmä život „nevzdorovania" a nestavania sa na odpor zlu, preto amish zásadne odmietajú akékoľvek násilie a neslúžia ani v armáde.

Pred zánikom ich zachránil William Penn, ktorý im pred náboženským prenasledovaním okolo roku 1700 poskytol v Pensylvánii útočisko, kde si amish od svojich prvých koloniálnych dní až dodnes uchovali a uchovávajú svoju zvláštnu a im tak príznačnú kultúru, odev, jazyk a náboženstvo. Je to tak azda i preto, že sa stále izolujú od sveta, ako aj od pocitu byť prenasledovanými cudzincami.

Amish však boli obvinení zo spáchania zločinu -- zo zanedbávania svojich detí tým, že odmietli ich účasť na výučbe v štátnych školách, ako aj z toho, že odmietli akékoľvek vyššie vzdelanie nad ôsmy stupeň základného vzdelania. Až najvyšší súd z roku 1972 (v prípade Wisconsin verzus Yoder), s odvolaním sa na rodičovské práva a náboženskú slobodu rozhodol, že bolo protiprávne nútiť ich pokračovať v stredoškolskom a vo vyššom vzdelávaní.

Tento zvyk odmietať vyššie vzdelanie sa nám môže zdať divný, avšak ich spoločnosť je už sama osebe školou, svoju mládež od dávnych čias pripravuje okrem iného najmä do života, keď sa žiačky učia byť ženami v domácnosti a žiaci farmármi, tesármi či obchodníkmi. Ak teda dievča dovŕši dvanásť rokov, dokáže pripraviť jedlo aj pre celú skupinu robotníkov, mladý muž zasa vie farmárčiť, a to už v čase dospievania.

Vzdelávanie na kolene

Tak amish, odkedy je ich spoločnosť založená na odbornej a praktickej výučbe, nemajú temer žiadnu nezamestnanosť. Spravujú "jednoizbové" lokálne školy, kde vyučujú pedagógovia so základným vzdelaním. Tí sa svoje povolanie naučili priamo v teréne, teda vlastnou výučbou iných, avšak pod vedením staršieho a skúsenejšieho učiteľa. Vedomosti týchto detí boli tiež preverené štandardnými testami ministerstva školstva, kde v porovnaní s ostatnými žiakmi z verejných škôl dosahovali oveľa lepšie výsledky.

O vzdelanostnom zanedbávaní tu teda nemožno hovoriť. A navyše je pre „neamisha" veľmi zložité, ba až nemožné, vyučovať o hodnotách pokory, skromnosti, nesúperenia a o vyhýbaní sa technickým vymoženostiam, akými sú automobil, televízia, videohry, kino alebo aj móda. Zdalo by sa, že sú preto o čosi ukrátení, či dokonca majú menej vedomostí, no sú to práve oni, ktorí prichádzajú s dôkladnými vyhláseniami a názormi týkajúcimi sa prírody -- nepoužívajú benzín, elektrinu, bežné chemikálie, ba nič, čo by mohlo prírodu znečistiť.

V súčasnosti žijú v devätnástich štátoch USA, ako aj v Kanade a Strednej Amerike, pričom osemdesiat percent z nich žije v Pensylvánii, Ohiu a Indiane. Podľa sociologičky Julie Ericksonovej z Mennonite Historical Society of Canada, patria amish medzi najrýchlejšie rastúcu populáciu na svete, k čomu značne prispel aj zákaz používania antikoncepcie a taktiež nízka úmrtnosť dojčiat, pričom žena môže v priemere očakávať minimálne sedem pôrodov počas svojho života.

Zložité a jednoduché

V rôznych oblastiach života amishov sa, ako výsledok zásahu štátu, vyskytli mnohé zmeny. Na nariadenie miestnej samosprávy spájať verejné školy zareagovali rozvojom vlastných súkromných škôl. Štát však zasiahol aj do poľnohospodárstva -- ustanovil nariadenie týkajúce sa používania rôznych materiálov pri podkúvaní koní, ako aj nariadenie, že všetky pomaly sa pohybujúce vozidlá na cestách musia byť označené predpísanou značkou. Iná vláda zasa trvala na tom, že mlieko používané na priamu konzumáciu nesmie byť chladené s použitím tradičnej metódy ponárania tankov s mliekom do studenej vody.

Značným zásahom je však aj turizmus spojený s náporom zvedavcov, ktorí sa stali bremenom v mnohých usadlostiach. Na jednej strane síce nakupujú mnohé produkty z ich výroby, na druhej strane však upchávajú cesty, rušia vyučovanie v školách a na malých firmách a drzo fotografujú -- väčšina turistov jednoducho nevie o zákaze amish fotografovať sa.

No i keď mnoho ľudí nerozumie ich jednoduchému spôsobu života, amish zastávajú v spoločnosti veľmi dôležité miesto. Chcú byť radšej pripravení na svet, ktorý má prísť, akoby sa mali stať slávnymi a bohatými v ňom. Budú radšej uprednostňovať puto rodinného života než cestovanie po svete. Vzdelanostné ciele našej spoločnosti, vysoký nátlak s dôrazom na technické a svetské hodnoty, sú pre ich presvedčenie neprípustné. A tak si udržiavajú staré obyčaje, žijú v jednoduchosti a nenásilí a spolunažívajú v jednote. Odmietanie vyššieho vzdelania odôvodňujú tým, že znásilňuje ich morálku, náboženské presvedčenie a odvádza ich deti od jednoduchého spôsobu života amishov.

Napísala Martina Straková

Príspevok vznikol v roku 2002 a bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny.

Fotografie pixabay.com