Máme veľkú radosť, že vydavateľstvo Mladé topole prináša na slovenský knižný trh prózu Jany Juráňovej Rodinná oslava, ktorej rukopis a vydanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Ambíciou Jany Juráňovej je predostrieť čitateľskej verejnosti doposiaľ neartikulované možné odpovede, nachádzajúce sa doteraz vždy len v „predsvete“ ako emócie, ktoré sú o to silnejšie, že vytvárajú fundament pre stereotypy, ktoré vplývajú na naturel tej-ktorej kultúry, a či chceme, alebo nechceme, sú v nás všetkých prítomné... neskôr ako konkrétne tendencie v správaní jedincov – skupín – národov.
Juráňová vo svojej próze skúma podstatu mémov konkrétnej rodiny, to, ako reagujeme, niekedy afektívne a bez rozmyslu. Je to podobné ako vo Vinterbergovom filme, kde sa chystá rodinná oslava, divák si sadne k veľkému sviatočnému stolu a na svetlo sveta vychádza dlho utajovaná pravda.
Kde pramení malomeštiactvo, zbohatlíctvo alebo, ak chceme, „sedlačina“ či elitárstvo podpriemerných? Prečo dokážeme byť nepriateľskí voči sexuálnym menšinám? Kde pramení strach z inakosti a následná averzia k nej? A prečo niekomu chýba snaha skúmať okolitý svet a zamýšľať sa nad podstatou bytia a svojím miestom vo svete? Kde pramení neochota premýšľať? A ako je vôbec možné, že sa niekto uspokojí s preberaním dogmy ako nespochybniteľnej pravdy?
Už mnohokrát som dostala zajačie úmysly a povedala som si: Uteč kadeľahšie, bež rýchlo a nikdy sa nevráť. No napriek tomu zostávam. Zostávam s tými, ktorých nazývam priateľmi. A mám radosť. Žijem v mieri v krásnom meste a dnes je prekrásny deň.
Martina Straková
Jana Juráňová, fotografia autorky © Tomáš Benedikovič.
Jana Juráňová je prozaička a dramatička. Knižná prvotina Zverinec jej vyšla v r. 1995, nasledovali Siete (1996, prózy Do siete odetá, Až za hrob; prvá z nich vyšla v nemeckom preklade v r. 2003), Utrpenie starého kocúra (2000, 2012; 2005 v maďarčine). Päť jej kníh sa dostalo do finálovej desiatky Ceny Anasoft litera: Orodovnice (2007, 2008, Cena Bibliotéky; 2016 v macedónčine), Žila som s Hviezdoslavom (2008; 2014 v angličtine v USA vo vydavateľstve Calypso, 2015 v macedónčine, 2019 vo francúzštine), Lásky nebeské (2010; 2013 v maďarčine), Nevybavená záležitosť (2013; 2016 v maďarčine a nemčine), Naničhodnica (2020; 2022 v nemčine). Vydala rozhovor s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov (2012, Cena Egona Erwina Kischa 2013). Píše aj pre deti: Iba baba (2011 aj v maďarčine), Babeta ide do sveta, Bubliny, Ježibaby z Novej Baby (2016 aj v maďarčine), So Salvátorom (2022). Na slovenských javiskách sa hrali viaceré jej tituly, za hru o fašistickej minulosti významného slovenského prozaika Mila Urbana Tichý bič (Modrý salón SND) dostala Cenu Literárneho fondu za pôvodnú literatúru. Píše pre rozhlas, prekladá beletriu i odbornú literatúru, za preklad knihy Dragana Klaića Ako reštartovať divadlo dostala v roku 2015 Cenu Mateja Bela za odborný preklad. V roku 2019 jej prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literárnej činnosti.
Vydanie publikácie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Vytlačiť stránku
