V próze Jany Juráňovej Rodinná oslava podniká rozprávačka introspektívne road movie po cestách svojich spomienok na mladosť i dospelosť, súvisiacich so širším rodinným zázemím. Súčasťou asociačného prúdu sa stávajú rôzne drobné príbehy z nepísanej rodinnej histórie. Impulzom je oslava šesťdesiatky rozprávačkinho bratranca, celkom štandardná, ktorá prebieha podľa nepísaných, ale zato pevných pravidiel strednej vrstvy kdesi na našom vidieku.
Pred vnútorným pohľadom rozprávačky defilujú prítomné aj neprítomné postavy z jej života, ale aj také, ktoré pozná len z rozprávania. Keď sa kdesi v polovici príbehu dej preklopí do udalosti, ktorú nik nečakal, z pozorovateľky sa stáva priama účastníčka diania.
Autorka v tejto próze skúma naše korene, minulosť ani nie tak v historickej, ako skôr v mentálnej a emocionálnej podobe, ako aj spôsoby, akými sa často vytesnené dianie z normalizačného obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia mohlo vpísať do osudov ľudí, do spôsobov, akými v súčasnosti vnímame realitu, a pretavilo do spôsobov nášho nazerania na ňu, rozhodovania, konania i posudzovania súčasných udalostí a javov.
Jana Juráňová : Rodinná oslava
Copyright © Jana Juráňová 2024
Slovak Edition © Mladé topole 2024
Foreword © Martina Straková
Cover photo © Luca Belardi
Profile photo of the author © Tomáš Benedikovič
Slovak language editor Jaroslav Hochel
Grafika & layout Marek Kianička
ISBN 978-80-99974-27-3
Vznik rukopisu a vydanie publikácie podporil z verejných zdrojov
Jana Juráňová, fotografia autorky © Tomáš Benedikovič.
Jana Juráňová je prozaička a dramatička. Knižná prvotina Zverinec jej vyšla v r. 1995, nasledovali Siete (1996, prózy Do siete odetá, Až za hrob; prvá z nich vyšla v nemeckom preklade v r. 2003), Utrpenie starého kocúra (2000, 2012; 2005 v maďarčine). Päť jej kníh sa dostalo do finálovej desiatky Ceny Anasoft litera: Orodovnice (2007, 2008, Cena Bibliotéky; 2016 v macedónčine), Žila som s Hviezdoslavom (2008; 2014 v angličtine v USA vo vydavateľstve Calypso, 2015 v macedónčine, 2019 vo francúzštine), Lásky nebeské (2010; 2013 v maďarčine), Nevybavená záležitosť (2013; 2016 v maďarčine a nemčine), Naničhodnica (2020; 2022 v nemčine). Vydala rozhovor s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov (2012, Cena Egona Erwina Kischa 2013). Píše aj pre deti: Iba baba (2011 aj v maďarčine), Babeta ide do sveta, Bubliny, Ježibaby z Novej Baby (2016 aj v maďarčine), So Salvátorom (2022). Na slovenských javiskách sa hrali viaceré jej tituly, za hru o fašistickej minulosti významného slovenského prozaika Mila Urbana Tichý bič (Modrý salón SND) dostala Cenu Literárneho fondu za pôvodnú literatúru. Píše pre rozhlas, prekladá beletriu i odbornú literatúru, za preklad knihy Dragana Klaića Ako reštartovať divadlo dostala v roku 2015 Cenu Mateja Bela za odborný preklad. V roku 2019 jej prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literárnej činnosti.
*
Mesiac autorského čítania 9.7.2024
Čítačka slovenských autoriek a autorov v Berlíne 7.11.2024